Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza na darovacej listine Andreja II. Tomášovi, nitrianskemu županovi, z roku 1208. V nej sa spomína susedná dedina z východnej strany Pezinka pod názvom Villa Suslan, ležiaca na území dnešného Viničného.

Ďalšia zmienka je z roku 1256, keď sa pri opise hraníc Pezinka uvádza susedná dedina z južnej strany Šenkvíc pod názvom Susulan. Žili v nej jobagioni - správcovia Bratislavského hradu. Názov obce Suslan alebo Susulan sa uvádza v listinách s latinským textom. Názory historikov na preklad tohto názvu sa rôznia. Historik Ján Stanislav čítal tento názov ako Šušlany - od slova šušlať. Peter Ratkaš čítal názov ako Šušol. Podľa historika Branislava Varsika treba slovo Suslan čítať ako Žúžoľ, alebo Žužľany, čo podľa historického slovníka slovenčiny znamená "uhoľ" - čierna farba. Branislav Varsik sa domnieval, že názov vznikol podľa čiernej zeme, ktorá sa nachádzala v okolí dediny. Historik Vincent Sedlák interpretoval názov obce zasa ako "uhlie". Odvodil to od toho, že obyvatelia v blízkom lese vyrábali drevené uhlie.

Začiatkom 13. storočia boli všetky dediny a usadlosti v okolí Pezinka, teda aj terajšie Viničné, hospodársky vyvinutými a samostatnými dedinami. Možno práve preto a možno aj pre priaznivé prírodné podmienky osídlilo toto územie nemecké obyvateľstvo. Naša dedina sa v tomto období v historických záznamoch spomína pod názvom Schweisbach, ako aj Swanspoch.

Keď v 16. storočí poslal cisár Karol V. svoje vojská do boja proti Turkom, usadili sa španielski bojovníci na nejaký čas aj na území medzi Bratislavou, Sencom a Trnavou. Počas ich pobytu boli mnohé dediny zničené a vypálené. Medzi nimi aj naša dedina. V záznamoch Bratislavskej stolice z roku 1553 sa o dedine s názvom Swanczpoch píše, že Španieli tu vypálili "15 port (combustos) per Hispanos".

V druhej polovici 16. storočia sa tu začalo usídľovať nové obyvateľstvo, ktoré podľa historického záznamu z roku 1773 rozprávalo prevažne po slovensky. Dôkazom toho sú aj názvy pozemkov a vinohradov: Repnice, Kopanice, Kúty, Podomné, Vŕbske, Spodky, Lúčne diely, Hoštáky, Výsady, Čierna zem a pod. Niektoré z pôvodných názvov sa zachovali až do dnes.

Na mapách a listinách z 19. storočia z obdobia Rakúsko-uhorskej monarchie sa dedina uvádza pod maďarským názvom Hattyú patak (Labutí potok). V období pred prvou svetovou vojnou sa používal aj názov Labudová.

Po prvej svetovej vojne bola obec "rozdelená" na tri časti, s ktorých každá mala svoj miestny názov. Časť obce od kostola smerom na Pezinok sa nazývala Domovina. Stredná časť obce od kostola po Notársky úrad (neskôr Miestny národný výbor, teraz Obecný úrad), sa v historických záznamoch spomína pod názvov Dedina. Tretia časť obce, od Notárskeho úradu smerom na Senec, sa volala Balkán. Tieto názvy sa v obci používajú sa dodnes.

Terajší názov obce Viničné vznikol v roku 1948. Pomenovanie bolo odvodené od viniča, ktorý sa v tejto oblasti pestuje už od dávnej minulosti.